Digitálny svet stále trápi nedostatok pracovníkov v sektore informačných technológií
Na Slovensku sa otvorene hovorí o kríze ľudských zdrojov. A netýka sa to len zdravotníckeho a učiteľského sektora, ale výrazne aj sektora informatiky a digitálnych zručností. Až 54 percent absolventov vysokých škôl nepracuje po ich ukončení vo vyštudovanom odbore. Až 68 percent absolventov odborných stredných škôl nepokračuje v zvolenom štúdiu. Firmy dlhodobo vnímajú, že nájsť kvalifikovaných pracovníkov je ťažká úloha. Dôvodmi sú podľa odborníkov zle nastavené školské osnovy a zrušenie povinnej praxe.
Je to tak? Poďme si bez hodnotiacich úsudkov utriediť čísla, fakty a názory. Ivan Dolnák z FEIT Žilinskej univerzity v Žiline hovorí: „Vzťah slovenského školstva a jeho prepojenia na prax je poznačený sebaklamom. Sebaklamom na strane školstva aj na strane firemného sektora. Školstvo si mylne myslí, že pripravuje absolventov pre prax, a firemný sektor si myslí, že školstvo dokáže vychovať dokonalého absolventa pripraveného riešiť akúkoľvek pracovnú úlohu. Realita je však taká, že bežný absolvent dosahuje maximálne úroveň svojho učiteľa a len máloktorý ju dokáže prekročiť.“
Čísla z praxe
V Ročenke trhu práce 2021 je IT sféra vyhodnotená ako odvetvie s najnižším priemerným počtom reakcií na pracovnú ponuku, rovnajúcu sa číslu 5.
Napríklad IT spoločnosť GAMO robila za ostatný rok 26 výberových konaní na 16 pracovných pozícií. Využívala na to okrem štandardných kanálov ako Profesia.sk, LinkedIn a webové kariérne stránky služby recruiterov a renomovaných personálnych agentúr. Na jednu pracovnú pozíciu sa pritom hlásilo v priemere len 19 uchádzačov zo všetkých zdrojov a 3 pozície sú stále neobsadené.
Nakoniec sa ukázalo, že najväčšiu úspešnosť má odporúčanie kolegu (až v 55 % prípadoch), následne boli úspešné agentúry (30 %) a nakoniec portál Profesia.sk (15 %).
Čísla z ITAS
Zhruba 12 500 IT pracovníkov chýbalo v praxi už v roku 2015 a číslo sa neustále zvyšuje v negatívnom smere. Za jeden z najvážnejších dôvodov je stále považovaný školský – na Slovensku máme podľa ITAS len päť fakúlt, ktoré možno považovať za IT, tri „hard“ a dve „soft“ IT, a potom niekoľko fakúlt alebo odborov hospodárskej informatiky, kvalifikovaných v IT odbore ako „soft“.
A práve rôzna kvalita výučby informatiky na školách ovplyvňuje digitálne kompetencie študentov, vyplýva z výsledkov IT Fitness Test 2022, do ktorého sa zapojilo až 100-tisíc respondentov z krajín V4. Odborníci z ITAS na ich základe hovoria, že na školách je potrebné viac sa venovať rozvoju kritického myslenia, vyhodnocovaniu informácií a posudzovaniu ich kvality, dôveryhodnosti a pravdivosti.
Viceprezident ITAS Mário Lelovský rozumie tomu, že poddimenzovanosť začína u učiteľov. Osobne sa snaží priviesť vycestovaných Slovákov späť na Slovensko, aby vyučovali na tunajších školách. „Asi 40, 50 sa ich vrátilo, no problémami sú, samozrejme plat a všeobecné prostredie. Keď firmy v priemere platia programátorom 2500 Eur, skúsený informatik nepôjde vyučovať na školu za 1000 Eur,“ priznal pre StartitUp.
Dôležité je presadiť, aby vyučujúci na školách mali vyšší plat ako zamestnanci firiem.
Hlasy z Technickej univerzity v Košiciach
Vedúci Laboratória počítačových sietí na KPI FEI TUKE Miroslav Michalko hovorí, že si nedovolí zovšeobecňovať, či je celé vzdelávanie zlé alebo dobré. „Veľmi záleží na konkrétnych vysokých školách, aj od úrovní katedier a pedagógov, ktorí na nich pôsobia,“ vysvetľuje. Oblasť IT je veľmi rýchlo vyvíjajúcim sa segmentom trhu a je trochu naivné očakávať od vysokých škôl, aby všetky trendy hneď zavádzali do výučby. „Cieľom škôl je naučiť študentov hlbšie základy problematiky, pomôcť im pochopiť súvislosti, vedieť sa rozhodovať na základe správnych vyhodnotení a porozumení vstupov. Až prax ich zacieli presnejšie, zaškolí ich na konkrétne riešenia či požiadavky ich budúcich zákazníkov.“ Vyškoliť študentov tak, aby ich zamestnávatelia vedeli hneď využiť, je preto skôr idealizované očakávanie ako dosiahnuteľná realita ktorejkoľvek školy. Hoci aj tu už vidíme zmeny k progresu vznikom nových študijných programov. Napríklad Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE zriadila študijný program Kyberbezpečnosť, viaceré predmety majú obsahovú náplň kompatibilnú s požiadavkami priemyselných certifikácii, čo je známkou ich aktuálnosti voči trendom a potrebám firiem.
„To však neznamená, že priestor na skvalitňovanie tu už nie je, naopak. No s takými požiadavkami ide v ruka v ruke aj požiadavka na posilnenie ľudských a technických zdrojov, a tam je prvá slabina súčasného systému,“ hovorí Miroslav Michalko. A podpisuje slová odborníkov z ITAS: „Stredné školy akútne bojujú s akútnym nedostatkom IT špecialistov – pedagógov. V každom regióne si lokálni zamestnávatelia vedia týchto odborníkov preplatiť. Na školách zostávajú častokrát len nadšenci, ktorí sú motivovaní poslaním, prácou učiteľa.“
Tí musia mať navyše svätú trpezlivosť a potvrdzujú, že dnešní študenti už nie sú ako kedysi, ich vnímanie je roztrieštenejšie a záujem mizne. Za veľký problém doby považuje demotiváciu študentov aj Ondrej Kainz z FEI TUKE: „Motivovať ich je náročné, najmä po období, keď bolo vzdelávanie presunuté do online roviny. Väčšine stačí splniť minimálne podmienky pre absolvovanie predmetu či kurzu, čím sa znižuje kvalita a vedomosti zostanú na priemernej úrovni. Podobný jav bol, samozrejme, aj v minulosti, avšak v súčasnosti je percento takých študentov enormne vysoké.“
Východiská
Hlasy, ozývajúce sa po reforme systému zaznievajú zo všetkých strán roky. S tým, že nemožno čakať, že nejako bude, a angažovať sa musí každý. Základné školy spolupracujú so strednými školami, spoločne sa pridávajú firmy a vysoké školy, duálne vzdelávanie bolo pred koronou úspešným projektom a treba v ňom pokračovať. Prepojenie školy s praxou je tým, čo môže zachrániť aj ten nezáujem či apatiu zo strany študentov. Reálne zadania vo firmách s využitím technológií, ktoré sú predmetom ich štúdia, prinášajú reálne pozitívne výsledky. „Prepojenie akademického prostredia s firemným skrz rôzne spoločné projektové aktivity, záverečné práce, zdieľané pracoviská, privádza študentov nielen k moderným technológiám – ku ktorým sa štandardne nemusia vedieť dostať – ale aj umožňuje lepšie porozumieť vnútro firemným procesom, komunikácii so zákazníkom či až riadeniu projektov,“ potvrdzuje Peter Feciľak z Katedry počítačov a informatiky FEI TUKE. „To, čo nevedia dať školy, častokrát vedia nahradiť zamestnávatelia,“ súhlasí vedúci laboratória počítačových sietí Miroslav Michalko. „Duálne vzdelávanie je overený model, ktorý pomáha vychovávať nielen zručnejších, ale aj motivovanejších študentov. Mnohým študentom to už na strednej škole pomôže rozhodnúť sa čomu sa budú v živote venovať. A získať motivovaných študentov je výhra pre každého pedagóga.“
Výrazným prínosom na desiatkach technických stredných škôl je v tomto procese implementácia Programu sieťových akadémií Cisco, ktorej obsah je v súlade s priemyselnými certifikáciami a požiadavkami zamestnávateľov, plus generuje kvalitných a odborne zdatných učiteľov.
„Na technických vysokých školách je už bežné, že významné percento študentov počas štúdia pracuje. Môžeme polemizovať o výhodách, či nevýhodách tejto reality – ale každopádne končiaci študenti sú oveľa lepšie pripravení pre prax ako kedysi. Celkovo je možné v danej oblasti spolupráce medzi školami a praxou konštatovať výrazne pozitívny posun. Firmy už častokrát nehľadia na vysoké školy len ako na zdroj zamestnancov, ale hľadajú formy spolupráce na spoločných projektoch – aj prostredníctvom schém vedeckých parkov, ako je Univerzitný vedecký park TECHNICOM, alebo inovačných HUB-ov ako napríklad EDIH CASSOVIUM,“ uzatvára Miroslav Michalko.
S GAMO v praxi
Takúto spoluprácu nadviazala v banskobystrickom kraji napríklad IT spoločnosť GAMO. Základná škola Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici patrí medzi pár veľmi kvalitných škôl, ktoré priebežne inovujú vzdelávacie metodiky i technické vybavenie a spolupracujú so strednými, vysokými školami aj firmami. GAMO tam v rámci spoločného Memoranda o spolupráci zabezpečuje kyberbezpečnosť, vzdeláva zamestnancov v nových technológiách, robí osvetu a podporné programy pre rodičov, a podieľa sa aj na materiálnom zabezpečení.
Zároveň memorandum podporuje špirálu vzdelávania medzi základnou školou, odbornou strednou, technickými typmi vysokých škôl a vo finále s konkrétnou spoločnosťou. „Cieľom je, aby mali deti vzdelanie, a zároveň motiváciu zostať v regióne alebo vrátiť sa doň a pracovať vo firme, ktorú už poznajú vďaka spolupráci vo vyučovacom systéme,“ potvrdzuje výkonný riaditeľ GAMO, a. s., Rudolf Latiak.
