Kybernetická bezpečnosť sa stáva neoddeliteľnou súčasťou každodenného fungovania moderných spoločností. Smernica Európskej únie NIS 2 (Network and Information Security) je odpoveďou na rýchlo sa vyvíjajúce kybernetické hrozby, ktorých dôsledky presahujú hranice jednotlivých štátov aj sektorov.
Transpozícia smernice NIS 2 do slovenského právneho poriadku má za cieľ posilniť ochranu kritickej infraštruktúry, ekonomických subjektov a širokého spektra spoločností pred rastúcimi rizikami kybernetických útokov. Novelizovaná smernica reaguje na nové výzvy a riziká, ktoré priniesla doterajšia prax.
Pôvodný rámec bol často obmedzený len na najväčšie spoločnosti a kritické sektory, čo spôsobovalo slabé miesta v ochrane menších subjektov, ktoré sú čoraz častejším cieľom kybernetických útokov. Existenčné hrozby ako sú ransomware útoky, phishingové kampane alebo využitie zraniteľností v softvéri, nepoznajú rozdiely medzi malými a veľkými organizáciami. Útoky často mieria na menšie subjekty, nedisponujúce dostatočnými bezpečnostnými opatreniami, a tieto incidenty môžu spustiť reťazovú reakciu postihujúcu celé sektory.
Rozšírenie pôsobnosti: Kto bude ovplyvnený?
Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré smernica prináša, je rozšírenie okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá. Kým pôvodná legislatíva sa sústredila na tzv. poskytovateľov základných služieb (PZS) v oblastiach ako energetika, doprava, zdravotníctvo a bankovníctvo, NIS 2 výrazne rozširuje tento zoznam. Po novom sa do pôsobnosti zákona dostávajú organizácie v oblasti výroby, distribúcie potravín, odpadu, ale medzi plnohodnotných PZS sa zaradia aj poskytovatelia digitálnych služieb.
Okrem toho sú stanovené jasné kritériá pre veľkosť a význam organizácií. Subjekty, majúce viac ako 50 zamestnancov alebo ročný obrat presahujúci 10 miliónov eur, a predmet ich podnikania je určený v prílohe zákona, automaticky spadajú do jeho pôsobnosti. „Táto definícia však nie je univerzálna. Niektoré služby, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti obzvlášť citlivé, ako napríklad poskytovanie DNS služieb alebo správca TLD, budú zahrnuté bez ohľadu na svoju veľkosť. Tento krok je nevyhnutný, keďže útok na tento typ služieb môže mať zásadný vplyv na tisíce zákazníkov vrátane veľkých korporácií,“ vysvetľuje dôvody Zuzana Holý Omelková, CCO zo spoločnosti GAMO (na snímke).
Rozšírenie pôsobnosti zároveň prináša nové výzvy pre podniky, ktoré doteraz nemuseli riešiť otázky kybernetickej bezpečnosti na takejto úrovni. Napríklad menší výrobcovia alebo distribútori potravín, podceňujúci možnosť výskytu kybernetických útokov a hlavne ich dopad, teraz musia byť pripravení chrániť svoje IT systémy, analyzovať potenciálne riziká či zvyšovať úroveň bezpečnostného povedomia u svojich zamestnancov.
Analýza rizík: základ efektívnej ochrany
Jednou z kľúčových požiadaviek novej legislatívy je zavedenie systematickej analýzy rizík. Ide o proaktívny prístup k identifikácii a manažmentu rizík, presahujúci tradičné modely ochrany. Analýza rizík už nie je len o ochrane konkrétnych systémov alebo údajov. Organizácie musia posudzovať celé svoje prevádzkové prostredie, vrátane interakcií s externými dodávateľmi, používaného softvéru a fyzickej infraštruktúry.
„Napríklad spoločnosť poskytujúca logistické služby musí zvážiť riziká spojené nielen s vlastným IT systémom, ale aj s integráciou so systémami svojich partnerov. Zraniteľnosť na jednej strane dodávateľského reťazca môže predstavovať bezpečnostné riziko pre celý systém,“ potvrdzuje Zuzana Holý Omelková.
Pre efektívnu analýzu rizík je potrebné pravidelne aktualizovať bezpečnostné politiky, testovať systémy na odolnosť voči útokom, a spolupracovať so špecializovanými konzultantmi alebo bezpečnostnými tímami.
Implementácia bezpečnostných opatrení
Výsledky analýzy rizík sú základom pre implementáciu technických, organizačných a personálnych opatrení, ktoré sa musia prispôsobiť konkrétnym potrebám organizácie. „Na technickej úrovni ide napríklad o nasadenie firewallov, šifrovanie komunikácie, monitorovanie prevádzky a pravidelné aktualizácie softvéru. Na organizačnej úrovni je kľúčová edukácia zamestnancov, zavádzanie bezpečnostných politík a vypracovanie plánov reakcie na incidenty,“ približuje podrobnosti obchodná riaditeľka a odborníčka na kyberbezpečnosť zo spoločnosti GAMO.
Niektoré organizácie musia ísť ešte ďalej a zaviesť špecializované opatrenia. Napríklad podniky, ktoré uchovávajú citlivé údaje ako sú napríklad zdravotné záznamy, musia zabezpečiť nielen prístupové práva ale aj auditovateľnosť správy týchto údajov. Cloudoví poskytovatelia sú viazaní ku garancii vysokej dostupnosti svojich služieb a zároveň bezpečnosť infraštruktúry pred útokmi zo strany hackerov.
Manažér kybernetickej bezpečnosti: kľúčová úloha
Pozícia je nevyhnutná na koordináciu všetkých opatrení v oblasti bezpečnosti. Manažér musí byť kvalifikovaný a nezávislý od iných oddelení, aby mohol efektívne dohliadať na bezpečnostné procesy. „Pre mnohé menšie organizácie to predstavuje výzvu, keďže nemajú interné kapacity na obsadenie takejto pozície,“ upozorňuje Zuzana Holý Omelková a ponúka alternatívu, ktorou môže byť outsourcing služby externým poskytovateľom: „Toto riešenie je často dokonca finančne efektívnejšie.“
Povinnosť hlásenia incidentov a prevencia
Smernica NIS 2 kladie veľký dôraz na prevenciu a včasnú reakciu. Organizácie sú viazané hlásiť nielen incidenty, ktoré už spôsobili škody, ale aj potenciálne hrozby a odvrátené útoky. Tento proaktívny prístup dokáže na národnej úrovni vytvárať širší prehľad o aktuálnych rizikách a zdieľať dôležité informácie medzi subjektmi. Hlásenie musí byť vykonané do 72 hodín od zistenia incidentu, pričom pri významných hrozbách je lehota len 24 hodín.
Ekonomické a reputačné výzvy
Implementácia NIS 2 si vyžiada značné investície, čo môže byť náročné najmä pre menšie podniky. Tieto náklady zahŕňajú nákup technológií, školenie zamestnancov, audit bezpečnostných opatrení a prípadné pokuty za nesplnenie požiadaviek. Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska sú tieto investície výrazne nižšie ako škody spôsobené kybernetickými útokmi.
Okrem finančných aspektov je dôležitá aj reputácia. „Spoločnosti, ktoré preukážu vysokú úroveň ochrany svojich systémov a údajov získavajú dôveru zákazníkov a obchodných partnerov. Naopak, nedostatočná bezpečnosť môže viesť k strate dôvery a poklesu konkurencieschopnosti,“ upozorňuje Zuzana Holý Omelková zo spoločnosti GAMO.
Zavedenie smernice NIS 2 na Slovensku predstavuje prelomový moment pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Je to výzva, ale aj príležitosť na modernizáciu, zvýšenie odolnosti a zlepšenie spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom.
